Listopad 2006

Láska na pár krát..2.časť ... ((by Amy))

30. listopadu 2006 v 19:23 | Mrs.Kaulitz |  - Láska na pár krát
Keď sme vošli, každý dostal brožúrku....kľúč do izby. "Našťastie nás dali spolu!" vydýchla som si, keď sme kráčali ku našej chate? Bola to obrovská ubytovňa. Taká podlhovastá a z chodby vychádzalo veľa izieb. Boli sme až na konci. Brožúrku som si čítala až v izbe. Písaná v 45 jazykoch. Ani som netušila, že ich toľko existuje. "Tak prenechám ti česť, odomknúť izbu ako prvej!" zahlásila som a Kiwi tam vopchala kľúč. Odomkli sme a nanosili kufre dnu. Myslím, že sme boli na izbe ešte s nejakými 2 chalanmi. "Hip-hopér? Niéé!" zvolala som, keď som zbadala v rohu izby potítka, šiltovky s rovným šiltom a široké tričká. "Tak toto mi ten osud, urobil schválne!" nadávala som, kým si Kiwi obzerala plán na dverách. Zistili sme, že plán na dverách je po Slovensky a po Nemecky. Takže sme na izbe s nejakými Nemcami. Je sranda, že s chalanmi. Všetko v tom tábore bolo totálne zorganizované. "Počuj a toto druhé je čo?" a ukázala som na veci tej druhej osoby. "No...asi chalan!" usmiala sa Kiwi a ukázala na jeho spodky v šufli. "Alebo baba!" otvorila som dvere na skrini. Keď som videla tie veci, zistila som, že ten človek má dobrý vkus. "Čo je to?" spýtala som sa. "Chalan!" vytiahla zo šufla, jeho porno časáky. "Blázniš! Schovaj to! Čo keď dojde?" nervózne som do nej drgla. "Pokoj nedojde!" zatiahla a schovala to spať. Vybaľovali sme sa asi hodinu. "Tak konečne to tu vyzerá ako u ľudí!" zatiahla Kiwi spokojne. Boli tu dve kúpeľne. Nasáčkovali sme sa do tej druhej. Izba bola obrovská a kopu miesta. "Vieščo mi to pripomína?" opýtala som sa a lapla na posteľ. "Netuším!" zvedavo zatiahla Kiwi. "Tam spí Bill a tam Tom!" ukázala som na postele. Ale fakt, mi to tak prišlo. "Ale vážne! To ako ťa napadlo?" prekvapene na mňa pozerala. "Keby tu tak spali! To by bola iná haluz!" rozmýšľala nahlas. "Tak to hej, Tom je možno jediný hip-hopér, ktorého ako tak strpím, ale skôr ma zaujíma jeho gitara!" potvrdila som. "Amy, prestaň! Nie všetci sú ako Andrej!" (bývalý) naštvato zatiahla a hodila do mňa vankúš. Vrátila som jej to a spustila sa vankúšová vojna. Použila som aj vankúše spolubývajúcich. Lietali po celej izbe. "Nie! Mier!" kričala Kiwi. "Nič nebude! Začala si s tým!" pripomenula som jej. Prečo sme nikde nešli? Dneska máme vraj voľný deň. Po tej ceste, nech si odpočinieme. "Myslím, že sa tu nudiť nebudeme!" zatiahla Kiwi a tresla mi vankúš o chrbát. Potom bežala ku dverám. Chystala som sa hodiť do nej vankúš. Keď sa zrazu otvorili dvere a dnu vstúpila nejaká osoba. Vankúš už letel, kým vstúpil, takže to dostal rovno do hlavy. Ostala som zarazene stáť a nevedela čo urobiť. Bol to ten hip-hopér......ale aké bolo moje prekvapenie, keď sa na mňa pozrel a zistila som, že je to Tom. Tom Kaulitz!!!! Gitarista skupiny Tokio Hotel! "Sorry!" ospravedlnila som sa. Stále sa nejak uprene na mňa díval a Kiwi nevedela, čo povedať. Asi jej tiež docvaklo, že je to Tom. Fakt som nevedela čo mám urobiť a hlavne pri ňom. Stále mi vŕtalo hlavou, či sa na mňa za to hnevá. S Tomom budem mesiac a pol bývať v jednej izbe. Preboha! No, lepšia vec sa už stať nemohla. Nečakane sa zohol a vankúš zdvihol. Chvíľu ho držal v ruke a díval sa na mňa. Potom sa diabolsky zaškeril a praštil ho do mňa. Tak toto ti vrátim! Chytila som najbližší vankúš, čo bol po ruke a tresla ním po Tomovi. A rozpútala sa druhá séria vankúšových vojen. Ale kde je Bill??? Kiwi sa postavila ku dverám, že ho počká. S Tomom sme sedeli a pozorovali celú situáciu. Ešte sme si nepovedali ani pol slova. Ani nevedel kto som, len nejaká baba, ktorá bola taká drzá a praštila do neho vankúš. Prišiel ten vytúžený okamih a otvorila sa dvere. Kiwi nečakala ani minútu a rachla vankúšom milého Billa po ksichte. Ten jedol nejaký koláč (mäkký) a celý sa mu rozgebol po hube. Toto asi nečakala, ale začala sa strášne rehotať a keď sa Kiwi smeje, tak sa smejú všetci. Má chytľavý smiech, ktorý aj mŕtveho oživí. Bill sa začal tiež smiať a praštil do nej vankúš, ktorý bol celý od koláča, čiže Kiwi mala, celý ksicht od koláča. "This is Strawbery cake!" vyhlásila. Pre blbých (To je jahodový koláč!) Bill prikývol a stále sme sa ohadzovali vankúšmi. Keď sme sa ako tak ukľudnili, tak nastalo to trápne ticho, ktoré neznášam. No, o čom som sa s nimi mala rozprávať, keď viem trt po Nemecky a ešte väčší TRT po anglicky.

bff

30. listopadu 2006 v 19:23 | Mrs.Kaulitz
c

Pitt bully 17.časť ((by Amy))

30. listopadu 2006 v 15:59 | Mrs.Kaulitz
Bill zasa robil mláčky po záhrade a nechápal situácií. "Ozaj musím sa ísť ospravedlniť Andymu!" spomenula som si. "Tak fajn!" pustil ma Tom a šli sme k nemu. Previnilo som zazvonila pri dverách. Otvorila jeho mama. "Dobrý deň, teta zavoláte mi prosím Andreasa?" pozdravila som postaršiu pani. "Áno hneď som späť!" obrátila sa žena a šla zavolať môjho spolupáchateľa. Ten keď ma zbadal.....skoro ušiel. "Andy prepáč...viem, že som sa správala strašne, ale ja som to tak nemyslela, môžem ti to nejako vynahradiť?" opýtala som sa a nahodila som výraz a lá ten najsladší medvedík na svete. "To je v pohode, budeš mi k dispo. Keď to budem potrebovať?" opýtal sa pochybovačne. "No...budem sa snažiť!" prisvedčila som. "Tak je všetko v pohode!" a objal ma. "Tak sa zatiaľ maj!" pozdravila som a odcupkala k Tomovi. "Hotovo?" opýtal sa ma. "Jasné! Myslíš, že som nejaké maslo!" zatiahla som frajersky. Len tak sme sa s Tomom prechádzali ešte dosť dlho. Večer keď sa zotmelo som šla sama k domu. Vnútri som si zapla telku a pozerala akýsi horor. Zrazu mi ktosi zazvonil na dvere. Celá vyľakaná som si zobrala ten najväčší nožík aký som v kuchyni našla a vybrala sa ku dverám. "Kto je tam?" ozvala som sa. Nikto sa neozýval. Teraz som sa už začala naozaj báť. Kto dokelu môže v takúto večernú hodinu zvoniť? Otvorila som dvere a tam stála Kiwi??? "Ako to vyzeráš?" znela moja prvá otázka. "Normálne...čo sa ti nepáči?" spýtala sa rovnako pochybovačne ako ja. "Ty máš skaty, široké gate šiltovku a skate??? Čo sa s tebou stalo?" vyvaľovala som oči. Ona zarytá metalistka a rockerka, mi tu dobehne v skate. Chce, aby som zinfarktovala? "Vieš...dostala som sa do tej sekty....hip-hopérov...a tí ma dali doporiadku." Ukončila svoj príhovor. "Tak to je úplne super....a stavím sa, že Josh ti strčil do ruky svoj skate zo slovami do týždňa nech vieš na tom stáť!" zasmiala som sa. "Presne tak...odkiaľ to vieš?" opýtal sa nechápavo. "Povedzme, že podobné praktiky prevádzali aj na mne." Usmiala som sa. "A čo tak neskoro?" Potom som jej pomohla s kuframi a uvarila jej kávu. Potajomky som zavolala Billovi, že mám pre neho prekvapko. O pár minút sa ozval zvonček. "Choď otvoriť, mám špinavé ruky!" zavolala som na ňu z kuchyne, aj keď som mala ruky v úplnom poriadku. Počula som kroky ku dverám a potom len výskot. "Ahóój Kiwi, vieš ako si mi chýbala?" to konkrétne povedal už spomínaný Bill. "Ľúbim ťa, ani nevieš ako strášne!" ešte stále si vylieva srdce Bill. Potom si tam len čosi šuškali. "Amy, idem nachvíľu von!" zahlásila a už jej nebolo. "V pohode!" povedala som zavretým dverám. Ostala som sama v dome a zasa myslela na Toma. Šla som si teda do postele a tam ležala. Viacero vecí som si rozkladala v hlave. Vyšla som na balkón a zapla si tú najpomalšiu pesničku akú som od Nellyho poznala. Hralo to na celý Magdeburg. (To tie moje 220 wattové reprákyJ)Obzerala som si Magdeburg a pohľad mi zabehol na dom vedľa. Zahliadla som izbu, v ktorej sa svietilo. Videla som Toma s gitarou v ruke. Vyzeral tak milo, ale očividne niečo hral. Nemal šiltovku, len rozpustené dredy. Snažila som sa do jeho okna hodiť kamienok. Nejako sa mi to nedarilo.....až po dlhšej chvíli.....ťuk, ťuk....pozrel na okno. Ale asi nič nevidel. To je taký krepe, alebo si nevie domyslieť, že vtáky už cez noc spia. Ešte raz som mu zaprala do okna surové množstvo kamienkov. To už sa zdvihol a otvoril okno... "Ty si slepý, alebo nevidíš?" zakričala som na neho. "Jéééj Amy, myslel som, že to ten blbec môj brat!" povedal a na tvári sa mu usadil jeho zvyčajný pohoďácky výraz. "Tvoj brat sa momentálne kdesi po Magdeburgu túla s mojou kamoškou a možno si to rozdávajú na lavičke v parku!" naschvál som zdôraznila posledné 3 slová. "Myslíš, že Bill by sa odvážil?" spýtal sa pochybovačne Tom. "Keď nie Bill, tak aspoň Kiwi." Zasmiala som sa. "Hmmm.....asi by som mal Billa naučiť bojové umenia, aby sa dokázal brániť pred tvojou kamoškou!" zažartoval Tom. "Hm....ja by som ho radšej nechala tak, nech sa učí!" zahlásila som a vypla vežu. "Prečo si to vypla? To bola moja obľúbená." Oboril sa Tom. Hrala mi tam jedna z pesničiek Missy Eliot. "Tak si ju poď zapnúť!" ten ako naprogramovaný vystrelil z domu a už stál pri dverách. "Kto tam je?" opýtala som sa nasprostasto. "No, ja, nie?" odvetil Tom ešte blbším hlasom ako ja. "Ale kozička nemôže otvárať neznámym ľuďom. Beee!" zabečala som. "Ale tu je mamička a nesie trávu!" zabečal Tom. "Tráva ako tráva!" zasmiala som sa. "Veď otvor mamičke nesie trávu, všetkého druhu!" pokúšal sa o otvorenie dverí. "Ale sľúb, že ma nespapáš!" zabečala som opäť. "Neboj sa mamičky!" zapišťal Tom ako vyštipnutý. Otvorila som dvere a čo ten psychoš nespravil? On sa rozbehol a skočil na mňa.


tokio hotel on a tt essayé

30. listopadu 2006 v 15:46 | Mrs.Kaulitz |  Tokio Hotel in TV


Ruské Bravo

30. listopadu 2006 v 15:43 | Mrs.Kaulitz |  x Magazines

Láska na pár krát..1.časť ... ((by Amy))

29. listopadu 2006 v 21:08 | Mrs.Kaulitz |  - Láska na pár krát
"Máš všetko pobalené?" spýtala som sa kamarátky. "Myslíš, že budem potrebovať plavky?" opýtala sa. "Si píš! To treba. Jasné, že sa pôjdeme kúpať!" vyhlásila som, aj keď som si nebola istá. Leteli sme totiž do jazykového tábora. Oxford bol miesto, ktoré sme si vybrali na kurzy angličtiny. Bála som sa, že nebudem rozumieť. Niektorí mi dokonca hovorili, že sa tam nenaučili ani ň. Lenže ja viem základy. Viem časy, slovíčka, ale dorozumievanie mi ide horšie. Práve, preto idem tam. Je to aj v rámci srandy. Teším sa......dúfam, že tam splašíme nejakých cool típkov. Len prosím nie hip-hopérov. Sú to taký namyslenci. Nemala som rada tento typ ľudí. Boli to strašný frajeri a ich spoločnosť mi nesedela. To ja radšej normál ľudí, ktorým môžem povedať hocičo a nevysmejú ťa. "Musím končiť! Mama mi nadáva, že niesom ešte pobalená!" rozlúčila sa Kiwi a položila. Ja som bola pobalená už 3 dni popredu. Radšej pre každý prípad!! Šak tam budem mesiac a pol. To je teda doba......zabalila som si skoro celú svoju izbu. J Vrátane obrazov, fotiek, plagátov, cédečiek, note-booku. (ten nemohol chýbať, aby som popísala, ako sa mám.) a ešte mnoho iných vecí. Dokonca som si zobrala aj gitaru. Neviem síce načo, neviem skoro nič hrať. Ale učím sa. Už mám gíťu doma 2 týždne a hrozne sa teším. Pár akordov mi celkom ide. Myslím, že aj Kiwi si berie gitaru. Bude to ohromné!! Ach som taká nadšená!!!!
S Kiwi sme sa stretli na letisku a tam čakali ešte asi 15 minút. Bola tam s nami, moja mama a Kiwina mamina. Ja len dúfam, že nám kdesi nestratia kufre, lebo to sme došli. "Počúvaj! Si so mnou na izbe!" oboznámila som Kiwi. "No jasné! Len aby sme aj dačo naučili!" stále mlela dookola. Ale moja reč. "Cestujúci do Oxfordu! Dostavte sa prosím ku prepážkam o 10 minút odlietame. Ďakujem!" zahlásil mikrofón a napratali sme sa do lietadla. Je úplne super pocit, keď nastupujete do niečoho tak veľkého. Letela som prvýkrát. Myslím, že tam bolo viac deciek, ktoré leteli tiež do jazykového tábora. V lietadle sme sa snažili komunikovať po anglicky, ale........no.........no.........nešlo to! J "Dáte si niečo?" prihovorila sa letuška. "No, pukance, colu a možno nejakú kávu!" vypýtala Kiwi. "Colu a kávu? Pere?" nechápavo som na ňu čumela. "Páás!" zvolala a nasadila si slúchadlá na uši. Tak som nechala Kiwi, nech si počúva a čumela som tak trochu z okna. Dole som sa radšej nedívala. To zrovna nieje pohľad pre mňa. Zízala som na oblaky a predstavovala si ako sa raz zoznámim s Tomom. "Amy!!!" zamávala mi popred oči Kiwi rukou. "No?" strhala som sa. "Pukance! Dáš si?" ponúkla ma. Tak som si vzala, ale musela som do nej zaprať ten jeden, lebo to by som nebola ja. Malý provokatér.J Vrátila mi to a potom sa spustila pukancová vojna. Musela nás letuška upozorniť. Vraj: "Ste v lietadle! Prosím prestaňte s tým!" a odišla. Nechápem prečo všetky letušky rozprávajú ako roboty. Presne naprogramované! Keby som jej nadala, že je sviňa, tak by mi snáď povedala, že: "Vyjadrujte sa slušne, prosím!" lepšie by som znášala, keby na mňa naziapala ako moja mama. Príklad: "Sklapni a vypadni!" J
Keď sme sa začali opäť dósť nudiť! Kiwi vymyslela nápad. Normálne surovo sa odopla a podišla k jednému cestujúcemu. Asi vo veku 25 rokov. Bolo to od nej dosť odvážne, lebo má ešte len 15. "Dobrý deň! Prosím vás, ja som tak trošku retardovaná! Môžete mi povedať ako by som sa dostala na záchod?" a hádzala tam ksichty ako posledná poškodená. Ten sa zdvihol a zaviedol ju na vécko. Som sa čudovala, že ju ešte aj nepodržalJ. No, rehotala som sa tam ešte dosť dlho. "Pristávame! Prosím, neodopínajte sa!" zas tým robotickým hlasom zahlásila letuška. "Bla, bla!" kecali sme s Kiwi a vyžierali posledné pukance. Keď sme vystúpili, kázali nám čakať. Vraj budú možno takých 10 minút meškať. Tak sme tam sedeli ako také teľce. Myslím, že som mala asi 3 kufre, ruksak a gitaru. Kiwi mala toho asi viac o také 2 kufre. Netušila som, že mám takú kopu vecí. Nevedela som, ktoré si mám pobrať, tak som si zobrala všetky. J "Jéj ahojte!" prihovorila sa nám milým hlasom tá ženská, čo došla ešte aj s nejakými 5 chlapmi. Trochu prevaha, nie?? "Dobrý!" pozdravili sme s Kiwi zborovo. Dokopy nás tam stálo asi 10. Všetci zo Slovenska. "Tak teraz môžete ísť so mnou!" a zaviedla nás do autobusu, kde boli "pozbierané" aj decká z iných krajín. Číňania, Nemci, Česi......proste čvarga z každého kúta sveta. Cítila som sa tam divne. Kázali nám dať si slúchadla na uši a každý tam mal zapnutý svoj vlastný jazyk! Tak to je dobré. To ich muselo výjsť prachov. Ani som sa nejak nezaťažovala, s kým sa veziem do tábora. Len som počúvala, všetko čo tam bolo. Niekedy zaujímavé....vysvetľovali systém vyučovania.....kedy sú večierky. Proste všetko, kým sme došli, všetko som mala vypočuté. Mali to presne nastavené. Ale sranda....Kiwi počúvala rovnako zaryto ako aj ja.

Pitt bully 16.časť ((by Amy))

29. listopadu 2006 v 20:51 | Mrs.Kaulitz
Asi si ma nevšimol lebo bezstarostne zaklapol bránu a šiel pokojne ďalej. Bola tma, tak sa mu ani nečudujem. Keď ma zbadal, zastavil a pozeral na mňa. "Prepáč." Ospravedlnila som sa a odišla domov. Nič mi nepovedal. Vedela som to, už som si to totálne posrala. Všetko je v kíbly a to len kvôli mojej debilnej podozrievavosti a domýšľavosti. Surovo som zabuchla vchodové dvere na dome a plakala. Naši zasa neboli doma a nebola tu ani Kiwi, ktorá by ma povzbudila. Sedela som opretá o vchodové dvere a plakala. "Crrrrn" ozval sa zvonček. Pomaly som sa zdvihla a otvorila. Stál tam Tom a pozeral na mňa. Asi ho trochu prekvapilo, že plačem. Zrazu urobil niečo nečakané - objal ma. "Ľúbim ťa!" povedala som mu potichu. "Aj ja." Pošepol mi Tom. Potom mi dal tu najromantickejšiu pusu akú som kedy dostala. A potom?.......zobudila som sa. Takže všetko to bol len sen? Asi áno, pretože som sedela celá premrznutá na kachličkách a pod očami som mala tie najväčšie monokle aké mohli byť. Zdvihla som sa a šla sa umyť. Trochu som tie monokle zapudrovala a šla von. V chladničke totiž nebolo skoro nič. Ako som vyšla von, videla som ako Bill polieva trávnik. "Sewas!" pozdravila som ho. "Jéj, ahoj Amy, tak čo ako sa cítiš?" opýtal sa svojim zvyčajným milým prízvukom. "No...ujde to, ale keby si vedel čo sa mi snívalo, potom ti to porozprávam!" zavolala som na neho a vyštartovala do obchodu. Dala by som si dačo sladké a preto som si radšej vzala viac peňazí. V obchode pri predavačke som si odložila skate. Ako sa tak táram po obchode a kukám na tú hŕbu sladkostí, ktoré sa na mňa pozerajú z regálov, objaví sa predomnou Tom. Milo som na neho kukla a obišla ho. Ten tam ostal stáť a pozeral za mnou. "Amy?" ozval sa zrazu. "Áno?" opýtala som sa. "Ešte sa na mňa hneváš?" začal nevinne. "No..ja sa nemám prečo, mala by som sa to spýtať skôr ja." Navrhla som. "Nemám sa za čo....urobila si to z čistej pomsty a to sa neráta!" odvetil už trošku priateľskejším tónom. Tak ma predsa len odhalilJ. "Môžeme byť opäť kamoši?" opýtala som sa. "Len kamoši?" navrhol s nádejou. "Zatiaľ!" trochu som ho stopla. Objal ma a šli sme spolu domov. Bill, ktorý mal rovnomerne polievať trávnik sa na nás pozeral a preto sa mu na jednom mieste vytvorila obrovská kaluž. "Do riti!" zanadával. Šťastne som odkráčala dnu a zavolala Kiwi. "Musím ti všetko porozprávať!" začala som. "Ale kedy? Mňa už naši nepustia, a ja tak strašne chcem vidieť Billa!" zosmutnela Kiwi. "Počuj daj mi tvoju mater k phonu, alebo otca, to je jedno, kto je po ruke?" vyžiadala som si. O pár sekúnd prišla k telefónu Kiwina mama. Ako tak som ju preprosila, ešte ten otec, čakala som, že to bude niečo horšie, ale bolo to ešte lepšie. Pustili ju ešte na neurčito. To znamená, že približne 4-5 dní. Ešte dnes príde. Neviem čo budem robiť doma, ale Billovi nepoviem nič. Bude to ako odmena za to čo pre mňa urobil a ako samozrejme prekvapenie. Onedlho sa vrátili naši a trepali čosi v tom zmysle, že musia na pár dní odísť z domu, lebo majú nejaké povinnosti. To je to najlepšie čo sa mohlo v mojom živote stať. Ale stalo sa aj to najhoršie čo sa stať mohlo. Asi pol hodinu potom čo rodičia prišli, zazvonil ktosi na dvere. Mne sa nechcelo a šiel otvoriť oco!!!!!!! A kto nestojí pred dverami. Pozerala som na dvere. Stál tam Tom, ale akonáhle zbadal otca, jeho výraz tváre sa okamžite zmrazil. "Ehm...dobrý deň.....je doma Amy....a ako sa máte vy?" opýtal sa nervózne. "Ďakujem, ja sa mám dobre, Amy je doma, ale asi ju teraz nepustím." A zaškeril sa. "Oco prestaň, poď Tom ideme!" a zabuchla som mu dvere pred nosom. (otcovi) "Kam si myslíš, že ideš slečna? Ja ťa zo žiadnymi takými všelijakými púšťať von nebudem, najprv mi o ňom povieš všetko čo budem chcieť vedieť a potom možno porozmýšľam nad tým, či ťa s ním pustím von!" začal otec provokovať. "Tak to vieš, niesom povinná hovoriť ti s kým idem von, keby si sa namáhal spoznať našich susedov, tak by si zistil s kým chodím von. A teraz ma nechaj, nemám čas!" odfajčila som surovo otca. Ten sa však za mnou surovo rozbehol a dal mi facku. Z Toma vyšlo niečo v tom zmysle, že: "Wow!" Otec mi nedal nikdy facku, tak som nevedela čo má toto znamenať. "Čo si myslíš, čo som ja nejaký fackovací panáčik, ťa pôjdem udať, ma tu nebude nikto mláti!" oborila som sa na neho. "Ty si moc mladá na to aby si tu na mňa vyskakovala!" pochybovačne zatiahol otec. "Možno som mladá, ale ty sa mi nebudeš pliecť do života a nebudeš ma tu biť, tak si to konečne uvedom!" obraňovala som sa stále. Chcel mi dať druhú facku, ale Tom urobil niečo nečakané....chytil mu ruku. "Prepáčte ujo, viem, že to nieje moja vec, ale nemáte ju prečo biť, vyjadrila len svoj názor a ak sa vám to nepáči, budete mať dočinenie so mnou. Nie pre nič za nič sme založili kampaň proti šikane!" zadržal ho Tom. Tatko na neho iba neveriacky pozrel a zatiahol: "A s kým si takúto kampaň založil?" Myslela som, že začne Toma mlátiť, ale začal sa s ním rozprávať o nejakej šikane. Stála som tam ako blbec a hľadela na nich. "Dobre, dobre, to je všetko strášne pekné, ale ja sa fakt ponáhľam!" zamiešala som sa do rozhovoru. "Dobre, tak sa ešte niekedy porozprávame!" zakýval Tomovi a už ho nebolo. "Tak to si zvládol dobre!" pochválila som ho. "Musíš vedieť ako na otca, si na neho moc drzá, ale tá facka nemala chyby, ja by som po ňom už skočil!" začal mi radiť. A pretože ja nenávidím keď mi ktosi radí okamžite som do neho slovne skočila: "Áno jasné mami, ako povieš! Počuj nedáš mi nejaké prachy chcem ísť s Tomom von!" odhubovala som drzo. "Amy! Ako sa to vyjadruješ? Že prachy? Tak hádam peniaze!" zatiahol Tom teplošským prízvukov. "Och prepáč mamička, môžeš mi požičať nejaké peniaze, chcem ísť s Tomom von!" opravila som sa ironicky. Tom sa na mňa milo usmial a dal mi pusu. Potom sa uvedomil, čo urobil veď sme predsa zasa len kamaráti. Pozrela som na neho. "Mne to nevadí!" zahlásila som. Vieš, ale na niečom sme sa dohodli a mal by som to dodržať." Zatiahol dôležito Tom. "Ale, ale pán sa ide hrať na slušňáka! Tak fajn, rob si čo chceš!" mávla som rukou. "Môžem?" opýtal sa veselo. "Mne je to už fakt jedno!" vysvetlila som. Ako som to dopovedala, už bol na mne nalepený. "Tak teraz už ti fakt nerozumiem!" odtrhla som sa od neho. "Ani nemusíš." A zasa na mňa nalepil.

Yam č.49

29. listopadu 2006 v 15:26 | Frencien |  x Magazines

Ja a Bill II.14.časť..((by Barbara))

28. listopadu 2006 v 20:27 | Mrs.Kaulitz |  - Ja a Bill II.
Bill ked to pocul...otocil sa a isiel smerom von...popri ceste ku
vchodu...jemne vrazil do Toma, a dal mu do ruky peniaze za to co vylial
a rozbil na zemi....,,Kris,myslis ze to pocul.....ze pocul co som
povedala....????"....Kris na mna len jemnym,ale smutnym pohladom
pozrela....a ja som moj pohlad zase hodila do zeme.....nevedela som co
mam urobit...,,Boze,preco som taka sprosta a dovolim...a by nas tak
rychlo nieco rozdelilo...som ja ale priserne sprosta...!".....,,Elisa
nesed...tu ale utekaj za nim...bez za nim...."...ja som na Kris len
cudne pozrela a bola som taka zmetena, ze som nevedela co mam
robit...,,No taaaaaaak,Elis nesed tu ale utekaj mu to ihned
vysvetlit....bez!"...a prudko ma buchla do ruky...,,Nie ja radsej
nejdem..bude to odomna sproste...nejdem...."Kris sa na mna len zamracila
a puchla ma silno do ruky...,,UTEKAJ,vypadni uz....!" tak OK...idem....a
zacala som behat..von...vysla som von a nevedela som ani ktorym smerom
mam ist...Ale hned som sa vydala....a zacala som behat...ale nikde som
nikoho nevidela...do frasa...preslo len 15 minut a ja nemozem nikoho
najst....ako je to mozne??...ale zrazu som vybehla na roh ulice a
predomnou bola cela dalsia ulica..Sadla som si na kraj cesty..pretoze
som uz nevladala...a zacala som rozmyslat.ake je to problematicke...s
Billom!...,,Oplati sa mi vobec ten vztah???...je pre mna az taky
dolezity??"....,,Ale no!..Elisa spametaj...sa ved ty
Billa,milujes....!".....co to trepem..ako som na nieco take vobec mohla
prist....!"Oki..ako Bill,chce..je jak male decko...do frassaa snim...nic
si nenecha vysvetlit,len robi a kona ako sa mu chce...Jak totalny
primitiv... AAAAUUUUU....do certaaaaaaa!!!!....,,Co robis ty
idiot???"...,,Och Mato..prepanajana...co tu robis??"...,,Ahoj
Elis!"....ja som na neho pozerala s vygulanymi ocami...,,Ahoj!'....a
prepac, ponahlam sa...kym sa ma este nedotkol,snazila som sa ist cim
rychlejsim krokom...Ale kedze som Billa nikde nevidela tak som sa
rozhodla mu zavolat...Ale nikto nedvihal,divne..Bill mi stale
zdvihne...aj ked nemoze ;-))Ok ako chce, ked mi nedvihne idem za nim
domov.... klop-klop.... otvorila mi Billova mama...,,Dobry,Bill je
doma....???"....,,Jasne je hore v izbe...ked chces mozes ist za
nim...!"...ja som len bojazlivo vosla dnu, a vybehla som hore po
schodoch...KLOP.... ,,Kto je...!?!"...ked som mala otvorene dvere asi na
10 centimetrov,Bill ma zbadal...a z dverami poriadne tresol...samozrejme
ze ja som stala von... ,,Bill otvor mi...!"... ,,Nie,padaj...!"...,,Coze
neverim..to fakt povedal mne?...boze,preco...no tak Bill
otvor...,prosiiiiim....Bill!"...,,Nechcem ta
vidiet...!".....,,Bill,prosim...!"trepla som po dveroch a oprela som sa
o nich chrbtom.... ,,Bill,preco si taky co som zase
vyviedla..???".....,,Nerob sa sprosta!...nechcem ta vidiet..!"...,,Dobre
laska,...ako chces.....zbohom...."

Náhody neexistujú..3.časť ((by veva))

28. listopadu 2006 v 20:25 | Mrs.Kaulitz
/JASNE!!! Prečo ma to nenapadlo skôr!! Pet musí mať priatela keď sa mu na tom koncerte chce tak páčiť! Ako je možné že mi to nepovedala! Určite sa jej na to musím spýtať keď dojde../ Zobudila som sa okolo pol deviatej takže som zo sebou moc nestihla spraviť kým prišla Pet.. Kukla som na seba do zrkadla a otial na mňa hľadela nižšia baba z rozcuchanými vlasmi otrasnej farby (ale našťastie bez pieh:)..Len som na seba hodila slušnejšie šaty ako pyžamo aby sa na mna dalo pozerat, učesala som sa a nachystala čosi pod zub pre seba a pre Pet.. Pet prišla presne o deviatej.. Je strašne dochvilná a ja zase väčšinou meškám.. Preto je fajn že sa kamoším práve s ňou.. Ona ma vždy dokope k tomu aby som niekam došla načas.:). Ale teraz k veci.. O 9 zazvonil zvonček (Pet som povedala čo som zač a vzala to v pohode!!) a pred dverami stála vysmiata Pet..
"Ahojky cica!!" oozdravila ma.
"Ahoj nevďačnica!!" odzdravila som a tvárila som sa že som akože naštvatá..
"Sa ti dačo stalo, moja, či čo??" sa ma pýtala keď vchádzala dnu..
"Že vraj čo??? Tak ty nevieš?? Asi nejakou náááhodou si mi niečo velmi podstatné zabudla povedať.. Nič ťa nenapadá??" Ale ona stále robila blbú..
"O čom to tu preboha kecáš Jass??? JAAAAJ!!! Ty rozprávaš o tom koncerte!!" /No konečne jej zaplo.../
"Presne tak!! Prečo si mi to nepovedala?"
"Lebo si to nechcela vedieť!!!!" bránila sa Pet.. /ona ma tuším chce naštvať alebo čo!!/
"A na to si jak prišla?? Ja ti hovorím všetko.. A ty mi nepovieš že máš chalana??"
"Ale ja nemám chalana!!!!!!!!!!!!!!!!! JASS!!! Jejdaaaa!! To kôli tomu tu robíš taký cirkus??"
"Počkať... fakt nemáš?? Tak prečo si včera povedala: Ale čo ak sa mu nebudem páčiť??.. To si na koho akože myslela??"
"No na tú kapelu čo tam bude!!" a zatvárila sa ako keby som spadla z jahody..
"Fakt??" moc som jej neverila ale nemohli sme dlhšie strácať čas.. Ona len prevrátila dobromyseľne očami a pustili sme sa do prípravy..
Našťastie máme 2 kúpelky a tak sme si umyli vlasy naraz.. Potom sme si ich vyfénovali, obliekli sa a namaľovali.. "Super.. Vyzeráme fakt dobre!!" ale to už sme museli bežať lebo by sme to nestihli.. Išli sme ale o dosť skôr-dali sme si závezok že tam budeme o 2 hodiny skôr a podarilo sa... "PETTTTTTTTTTTTTT!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! JA ŤA ZABIJEEEEEEEEM!!!!!" to jediné som v tej chvíli keď sme dorazili pred halou v ktorej sa mal konať koncert zo seba dokázala vypotiť.. Po celej hale z vonku boli povylepované plagáty.. a na tých plagátoch boli.

Pitt bully 15.časť ((by Amy))

28. listopadu 2006 v 20:24 | Mrs.Kaulitz
O pár dní neskôr....
Toma som nevidela už pekne dlho, vlastne videla, ale sa s ním nerozprávam. Nenávidím ho, za to čo mi urobil. Kiwi už je v Hamburgu a Bill je odvtedy veľmi smutný...je mi ho ľúto, tak ho občas zavolám, keď jej idem telefonovať, aby bol pri mne. Bill je teraz môj najlepší kamarát. Už som nebola dlho maľovať. Akosi som na to zabudla. Milujem grafity a kvôli nejakému blbcovi som s tým prestala. Ale nenechám to tak. Dnes pôjdem a všetko mu vrátim, nech si nemyslí, že vyhral. Mám plán, Bill povedal, že je to riziko, ale mne je to jedno, prežila som autonehodu tak prežijem aj toto. Idem nejako zlákať Andreasa, dnes vyrazím z domu skôr a pôjdem k jeho domu, nejako ho zbalím, keď sa mi podarilo Toma, tak Andy nebude žiaden problém. Bolo asi 19 30 keď som si balila veci do ruksaka, tentoraz idem bez kapucne len v slnečných okuliaroch. Zastavila som na ulici kde býva Andreas a čakala na neho, mala som šťastie pretože vyšiel už po pár minútach. Zastavila som pred ním na skate a pozerala na neho. "Čaves Andy tak ako ide život?" opýtala som sa milo. "Ty si tá Amy, že?" pozrel na mňa pochybovačne. "Áno, ale ty ma skôr poznáš pod menom Pitt Bully." Zložila som si okuliare. "Čo chceš?" spýtal sa nedôverčivo. "Uzavrieť obchod!" a prišla bližšie k nemu. "Hmmm....a čo také to bude?" opýtal sa už s väčším záujmom. "Povedzme, že sa chcem pomstiť Tomovi za to, čo mi urobil." Zhrnula som mu v kocke, celú situáciu. "Postaviť sa proti Tomovi? To radšej nie, nechcem mať prúšvih, zabije ma ak zistí, že som sa s tebou spriahol!" rýchlo odmietol. Keď ma obišiel, popod nos som si zamrmlala: "Bože prečo sú všetci chlapi taký posratý?" Ale dostatočne nahlas aby to počul aj Andreas. " Ja som posratý?" otočil sa náhle. Vedela som, že to zaberie. "Si a poriadne." Štuchla som do neho. "Tak to vysyp!" povzdychol si. "Budeš hrať, že si môj chalan a pri najbližšej príležitosti keď bude nablízku Tom sa budeš aj tak správať!" Predložila som mu svoj plán. "A čo zato?" opýtal sa. "Čo ja viem? Keď budeš potrebovať pomoc ty, tak pomôžem zasa ja tebe!" navrhla som. Myslím, že to bola férová ponuka. "Dobre beriem. Stretneme sa o chvíľu na lavičke v parku." Ťapli sme si. Potom som ho pozdravila a už ma nebolo. Vrátila som sa domov, ako som prechádzala okolo Tomovho domu, práve vychádzal von. Chvíľu sme na seba pozerali a potom som sa otočila a prestala sa mu venovať. Rýchlo som zoskočila zo skatu a šla sa domov prezliecť. Dala som si na seba tie najkrajšie veci a znova šla na miesto, kde sme sa dohodli s Andym. Myslím, že bozkávanie s ním mi vadiť nebude, je celkom sympoš. Rýchlo som zbehla dolu kopcom, potom okolo pár budov a stretla som po ceste aj Toma. Schválne som okolo neho prešla tak tesne ako to len išlo. Čiže som ho skoro zrazila. O pár minút som bola pri Andreasovi. Sedel na lavičke a pozeral ako prichádzam. "Takže mám to vymyslené takto, Tom sem o pár minút príde, a ak nás tu spolu uvidí, tak by ho to malo dostatočne trafiť." A zaškeril sa. No nevedela som, že Andreas ten plán zoberie až tak vážne. Stáli sme oproti sebe a kukali na sebe. Andreas pozoroval či nepríde Tom. "Už ide!" pošepol mi. "Tak čo? Teraz alebo nikdy!" povedala som mu. Ten sa na mňa vrhol sa začal ma bozkávať, ale len tak povrchne, aby sa nepovedalo. Bolo počuť kroky a o pár sekúnd ma už od neho ktosi ťahal. "Ty hajzel a to si hovoríš kamarát?" zahučal Tom na Andreasa a potom mu vrazil. Chudák Andy toto mu budem musieť fakt nejako vynahradiť. "Tom nechaj ho! Sa ovládaj ty si sa ma tiež na nič nepýtal." A odsunula som ho od Andyho. "Ale to je iné! On je môj kamoš, a toto mi urobil?" sadol si Tom na lavičku. "Vôbec to nieje iné! Je to úplne to isté! Konečne si uvedom, že nielen ty všetko dokážeš!" snažila som sa mu vysvetliť. "Poď Amy, ideme preč!" zahlásil Andreas. "Ty nejdeš nikam!" prikázal Tom Andymu. Ten to mal chudák ťažké, nevedel sa rozhodnúť kam ísť, ale ostal pri Tomovi. Nezazlievam mu to. "Vieščo Tom niekedy by si sa mal zamyslieť sám nad sebou a urovnať si pár vecí v hlave. Očividne tam máš nejaký vírus." Nasadla som na skate a šla preč. Tom tam sedel s Andym. Rýchlo som si našla nejaké miestečko, na ktoré som začala kresliť. Nakreslila som oko, z ktorého tečú krvavé slzy. A k tomu napísala: "Plač, pokiaľ môžeš!" netrvalo to dlho, možno hodinku. Cestou domov som stretla Billa. "Ahoj Amy, odkiaľ ideš?" spýtal sa milo. "No môžem to nazvať nevydarené rande!" odvetila som smutne. "Nechceš ísť ku mne a všetko mi povedať?" navrhol. Keď videl môj nedôverčivý pohľad, ešte dodal: "Neboj Tom je vonku!" Odľahlo mi a preto som pozvanie prijala. Zaliezla som k Billovi a tam pri kapučíne som mu všetko porozprávala. Nemohol uveriť vlastným ušiam. "Ty si strašný podrazák!" začal s úsmevom. "Nie, väčší ako Tom!" odvetila som bez rozmyslu. "Inak vieš, že on s tou babou už nič nemá! Vraj prišla k nemu sama a začal sa mu vtierať!" hovoril Bill. "No a on samozrejme neodolal a vrhol sa na ňu pri prvej príležitosti!" dokončila som Billov príbeh. "Nie to nieje tak!" osočil sa Bill. "Ona sa na neho začala lepiť a vtedy si zazvonila ty, ona šla otvoriť a odvtedy to už vieš!" vysvetlil Bill. Stála som tam s otvorenými ústami a pozerala na neho. "A to mi hovoríš až teraz?" opýtala som sa vydesene. "No...nevedel som či to chceš počuť a on sám mi to povedal až včera, dovtedy som nemal odvahu sa ho pýtať." Dopovedal konečne všetko Bill. Hlava mi padla do dlaní a rozplakala som sa. "Amy, neplač, to sa urovná uvidíš!" utešoval ma Bill. "Ja som taký odpad, najprv nahovorím jeho kamoša na niečo čo by nikdy neurobil a potom ho ešte aj provokujem, som obyčajná špina." Plakala som do dlaní. Bill ma ešte stále utešoval, keď som sa konečne dostatočne vyplakala, zdvihla som sa na odchod. Otvoril mi dvere a vyprevadil ma von. Akonáhle zavrel dvere, vykročila som cez ich dvor. Vzala som skate do ruky a kráčala po trávniku. Zrazu sa spoza brány vynoril Tom a vchádzal dnu.

Xpress č.12

28. listopadu 2006 v 19:09 | Frencien |  x Magazines
Krásny poster vo vnútri =D

Moskaw Holle!

28. listopadu 2006 v 19:08 | Frencien |  - Moskva 18.11.06



Star Flash

28. listopadu 2006 v 19:01 | Frencien |  x Magazines

Parííž

28. listopadu 2006 v 18:59 | Frencien |  x Photos from Paris

Krásne Old

28. listopadu 2006 v 18:56 | Frencien |  - Photos

Hey BigStars

28. listopadu 2006 v 18:54 | Frencien |  x Magazines


Foteška xixix

28. listopadu 2006 v 18:50 | Frencien |  - Photos


Oldiess

28. listopadu 2006 v 15:00 | Frencien |  - Photos TH
Inak fotka z tejto dodávky je známa ale túto som ešte neviel =D

xixixxi

28. listopadu 2006 v 14:57 | Frencien |  - Photos

Staršie fotky

28. listopadu 2006 v 14:57 | Frencien |  - Photos

Hey Megastars

28. listopadu 2006 v 14:46 | Frencien |  x Magazines

Bravo DE č.49

28. listopadu 2006 v 14:40 | Frencien |  x Magazines
Je tam kalendár aj s jednou stranou kde je TokioHotel thakže sa to dá použiť aj ako poster


Náhody neexistujú..2.časť ((by veva))

27. listopadu 2006 v 18:12 | Mrs.Kaulitz
Pomaly som ten lístok vyberala a... NIE!!! /Nemóžm to spraviť, ja
blbá!! Niečo som si sľúbila!/ Obálku som rýchlo poskladala a
radšej som si ju dala do vnútorného vrecka bundy.. Ani som si
nevšimla jak sa pekne vyjasnilo! Keď na nebi svietilo slnko hneď sa
mi tu páčilo viac.. Šak človek nikdy nevie čo ho kde čaká.. Sadla
som si pod strom do našej záhrady a premýšlala.. V Essene som mala
priatela Johnyho.. Na stromy pod ktorými sme sa bozkávali vždycky
vyrívat do kôry: J+J=srdiečko .. Stále naňho myslím lebo ho ešte
vždy milujem.. Ale on sa so mnou rozišiel kôli mojej "najlepšej"
kamoške ešte predtým ako som mu povedala že odchádzam.. Asi je to
O.K. lebo takto ako to je teraz ma to tam späť za Kate ani Johnom
neťahá.. Tie dva týždne ubehli celkom rýchlo.. Tak v skratke.. V
novej škole som si našla novú naj kamošku-Pet.. Strašne ju štve
že to po anglicky znamená domáce zvieratko ale jej sa to meno
skutočne hodí.. Je taka zlatá a milá že by som ju aj zobrala za
domaceho milacoka! :D ! Máme rovnaké záujmy až na jednu vec.. Ona
miluje Tokio Hotel a ja ich doslova nenávidím!! Podla mňa sú to
úplny debili a hlavde ten Bill či ako sa to volá.. Vyzerá jak baba a
určite sa tak aj správa.. Buzik jeden! No odkedy poznám Pet tak sa mi
začali páčiť 2 ich pesničky.. Rette mich a Leb die Sekunde.. Ale
názor na Billa som nezmenila, ano?!?! Som jej povedala že idem na ten
koncert (aj ona ide!!!:)ale nech mi nehovorí že čo to bude za
kapelu.. Ona súhlasila ale nejak velmi sa potešila.. :O.. Týždeň
prešiel rýchlo a decká v škole boli fajn až na jednu babu.. (Krava,
čo viac vám o nej poviem..) Bavia sa so mnou!!!:D! Keď sa blížil
deň koncertu, šli sme nakupovať.. Pred rodičmi ešte furt hrám
naštvatú a tak mi dajú všetko čo od nich cem a teraz sa to fakt
vyplatilo.. Dostala som prachy a po škole sme šli nakupovať.. Trvalo
nám to dokopy asi 5 alebo 6 hodín ale máme všetko takže super.. Ja
som si kúpila čierne číňany vysoké až pod kolená, čiernu
minisukňu na zavezovanie na boku a s obrázkom 10-centimetrového
bielo-strieborného orla a čierne tričko s dlhým rukávom s
výstrihom okolo pliec a strieborným obrázkom orlice.. Možno sa to
nezdá ale vyzerala fakt dobre... Asi prví krát v mojom živote..
Slušné, nie?? Pet si vybrala niečo konzervatívnejšie... V tomto nie
je ako ja.. Hoci je 100x krajšia ale čo už.. Ona si vybrala čierne
trojštvrťáky, čierno-biele pásikavé podkolienky, čierne číňany
a tričko s krátkym rukávom.. Samozrejme- čierno-biele:).. A už iba
doplnky.. Ja som si vybrala prívesok orla a čiernu kabelku a Pet
čierny obojok a čierno-bielu kabelku.. Keď sme prišli domov Pet
spustila: "Jass, ale čo ak sa mu nebudem páčiť????" /čo?? O čom
točí???/ "Pet?? A komu?? Šak tak velmi máš rada iba..." Pet mi
skočila do reči. "To je jedno... O.K.?? Teraz už musím isť domv
sľúbila som mame že dojdem do osmej a už meškám!! Tak papa a
zajtra tu budem o devietej aby sme sa stihli pripravit.. Jasne? Tak ma
čakaj.. Pa už letim!!" toto zo seba vysypala jedným dychom a už aj
bola preč.. Mala som s toho divný pocit ale rýchlo som na náš
rozhovor zabudla.. Večer som zaspala až o 12 lebo som bola napetá jak
strunka.. Celú noc sa mi snívali divné sny.. Ale ráno som si dala 2
a 2 dokopi......

twins

27. listopadu 2006 v 18:07 | Mrs.Kaulitz |  - Bill & Tom

img174/7937/300bn9sq3.jpg
img263/9411/291go4ke0.jpg

Screeny z MTV

27. listopadu 2006 v 18:06 | Mrs.Kaulitz |  - Photos from TV
img299/6681/bscap0003vc9.jpg
img299/9186/bscap0006pw1.jpg
img299/4737/bscap0007ip4.jpg
img299/4010/bscap0008sv0.jpg
img299/7792/bscap0010rt7.jpg
img299/4623/bscap0011zh1.jpg
img299/7290/bscap0016fp3.jpg
img299/9626/bscap0018vx6.jpg
img299/7030/bscap0022xe3.jpg
img299/7013/bscap0025nw5.jpg
img299/6332/bscap0027px3.jpg
img299/6831/bscap0035fr9.jpg
img299/2453/bscap0039be2.jpg
img299/2475/bscap0045bq2.jpg
img299/1204/bscap0057hh0.jpg

Pred hotelom vo francúzsku

27. listopadu 2006 v 18:01 | Mrs.Kaulitz |  x Photos from Paris


Pitt bully 14.časť ((by Amy))

26. listopadu 2006 v 20:37 | Mrs.Kaulitz
Ráno som sa zobudila a ležala som v Tomovom náručí, ako také dve malé mačiatka. Pomaly som sa zdvihla a šla si opláchnuť tvár. Pozerám do zrkadla a na krku 3 cucfleky. Ja ho zabijem, dneska pre mňa príde mater a majú mi dávať dole obväzy. Nemohol nudu zaháňať iným spôsobom? Veď počkaj toto ti vrátim, pri nejakej príležitosti! Nechcela som ho ešte budiť. Prikryla som ho perinou. Bol taký zlatý keď spinkal. Keď som si umývala zuby, spadol mi na zem pohár a narobilo to kopu hluku. A on sa nezobudil!!! "Teraz alebo nikdy!" povedala som si. Prišla som k nemu a spravila mu prvý cucflek. Taký malinký...mal odtiene všetkých farieb. Druhý bol už o niečo väčší a bol dosť ďaleko od toho prvého. Tretí bol obrovský, neďaleko prvého. "Tak, teraz môžem povedať, že to bol spravodlivý boj!" povedala som šepotom. Sadla som si na stoličku a Tom sa asi po mojom 5 minútovom pozorovaním zobudil. "Máš zaujímavú farbu krku!" poznamenal rozospato. "Dik, ale ty máš krajší!" a poklepkala som si po krku. Vystrúhal grimasu, ktorá vyzerala ako zdesenie. Postavil sa pred zrkadlo a dôkladne si obzeral krk. "Odplata!" zaškerila som sa na neho. "Vieš, že nepárne čísla prinášajú nešťastie?" prešiel si po prvom cucfleku. "No a? Nebodaj si poverčivý?" kopla som ho do zadku? (Bohvie či nie do lýtka, pri tých širokých gaťoch fakt neviem kde má zadok!). Ten ma zvalil na posteľ a držal ma tam asi 5 minút. Keď som sa chcela zdvihnúť, zatlačil mi hlavu naspäť. Tak som tam len bezmocne ležala, kým neprišla Kiwi so super novinou. "Vaši nemôžu pre teba príjsť, lebo majú nejakú robotu. Tak poslali mňa, ale myslím, že bude asi najlepšie, keď ťa odkopne Tom. Ja si zatiaľ skočím za Billom." Povedala keď vošla dnu. Rýchlo som odsúhlasila. Kiwi odišla tak nečakane, ako keď prišla. No fajn! Pobalila som si veci a s Tomom sme šli peši domov. Pri dverách sa rozlúčil, ale ešte príde. Ja som sa išla umyť. Bolo to dóósť ťažké s tou sadrou. Obliekla som si svoje zvyčajné handry. T.J. - široké gate, obtiahnuté tričko, skate, šilt a vybrala sa von. Bolo tak teplučko a asi 1 hodina poobede. Sadla som si na malú stoličku a len tak pozerala na cestu. Zrazu som len zbadala ako Kiwi stojí na ceste s Billom. "Len ju nezožer!" zakričala som na Billa. Kiwi ma vyfakovala (Wow!!!) a ďalej sa venovali svojej rozrobenej činnosti. "Tak dik!" pomyslela som si. Kde je vlastne Tom???
Šla som teda k nim domov. Musela som prejst okolo toho ocumľávajúceho sa páriku. Zazvonila som na dvere a čakala kto otvorí. Bolo počuť dupot a otvorila akási baba. Kto to je???
"Áno, čo by si chcela?" opýtala sa podlízavo. "Je doma Tom?" opýtala som sa. "Čo? A načo? Si jeho sesternica?" pozrela na mňa podozrievavo. "Jeho baba! Prečo?" spýtala som sa už aj ja podozrivo. "Tom, poď sem, je tu nejaké dievča, ktoré tvrdí, že je tvoje dievča, môžeš mi to nejako vysvetliť?" zavolala na Toma, ktorý práve prichádzal. Až teraz som konečne pochopila, o čo tu ide, on ma podvádza. On debo sa ešte usmieval, chcel mi dačo povedať, ale zrazu: "Prásk!" ozvalo sa. Kopla som ho ako najviac som mohla. A rovno do brucha. "Idiot, kretén, podrazák!" nadávala som cestou od nich z domu. Samozrejme Bill s Kiwi, ktorý sa doteraz ocmúľavali, prestali, a pozorovali situáciu. "Amy, počkaj, ja ti to vysvetlím!" kričal za mnou. "Nenávidím ťa, kretén!" ziapala som na celú ulicu. Bill s Kiwi ihneď ku mne pribehli a ťahali ma domov. Odišla som s nimi, zatiaľ som neplakala, začala som až doma. "Ako mi to mohol urobiť!?" kričala som na celý dom. "Amy, ja fakt neviem, čo to bolo, o tomto neviem vôbec nič. Nič mi nepovedal, ale bolo to od neho fakt hnusné!" nadával Bill. Kiwi sedela pri mne a objímala ma. Zrazu sa ozval zvonček. "Idem otvoriť!" zahlásil Bill. "Nie, nejdeš idem ja!" a prudko ho odsotila od dverí. Vyvalila som dvere. Zbadala som tam stáť Toma. "Ako sa ešte opovažuješ?" zasyčala som na neho tak odporne ako som len vedela. "Ja..." začal ale nedokončil, pretože som mu surovo zabuchla dvere pred nosom. "Nech si nemyslí, že je Boss!" zahlásila som. Kiwi s Billom sa usmiali. Po 5 minútach som sa bola pozrieť ku dverám, už tam nestál.

Náhody neexistujú..1.časť ((by veva))

26. listopadu 2006 v 19:41 | Mrs.Kaulitz
Neuveríte čo mi stalo!!! Začalo to takto:
Bol škaredý upršaný deň a ja som sedela v aute na zadnom sedadle..
Cestovala som s rodičmi do Bergschloßu .. Sorry, nepredstavila som
sa.. Volám sa Jasmine ale keď sa to niekomu zdá dlhé tak ma volá
Jass.. Mám vlasy dlhé asi tak pod plecia a na moju smolu hnedé.. A
som dosť nižšia ako je bežný priemer ale beriem to pozitívne:))..
A teraz som vrcholne naštvatá na fotrovcou lebo mi spravili čosi, čo
by som od nich nikdy nečakala.. Sťahujeme sa do jedného odporného,
zatuchnutého zámku pri Magdeburgu.. Asi sa čudujete prečo do
zámku.. Dôvod je jednoduchý.. Bohužiaľ, mám modrú krv.. Takže
som niečo jak princezná.. Našťastie však nebudem nikdy nikde
vládnuť.. To by ma zabilo.. Fakt, že mám modrú krv ale rodičom
zjavne neprekáža v tom aby ma mučili a týrali ako napríklad teraz..
:( .. V Essene kde sme bývali predtým sa mi po niekoľkých rokoch
konečne podarilo nájsť si nejakých kamošou.. Všetci si o mne
totiž mysleli že som namyslená husa (koli tomu čím som) a nikto sa
ani nepokúšal zistiť či je to pravda.. A teraz toto.. Rozhodla som
sa že tam de teraz budem bývať nikomu nepoviem kto skutočne som a
kde bývam.. Pre istotu.. Tak, konečne sme tu.. Toto je teda ten
zámok.. nič moc vám poviem.. Jediné plus je že je tu pekná velká
záhrada.. Keď som po pol hodine konečne našla svoju izbu a vybalila
sa, rozhodla som sa že zaskočím do mesta.. Problém je ale v tom, že
mesto je odtialto vzdialené asi pol hodinu a ja ešte nemám vodičák
tak sa musím prejsť po svojich.. Idem do mesta lebo si tam cem kúpiť
lístky na hocjaký koncert čo tu bude.. Čím skôr, tým lepšie..
Cem sa poriadne odreagovať.. Powedala som predavačke lístkov nech mi
dá jeden na najbližší koncert ale nech mi nepovie čo to bude za
skupinu.. Koncert sa bude konať o 2 týždne.. Lístok mi dala do
obálky a ja som sa pobrala domov.. Po 15 minútach cesty som to už
nemohla vydržať.. Čo to len bude za skupinu????? Povedala som si že
sa nepozriem ale musela som to spraviť! Pomaly som začala z obálky
vyberať lístok a...

Krásne fotky

26. listopadu 2006 v 14:42 | Mrs.Kaulitz |  - Photos
Image Hosted by ImageShack.us

Štastie nadovšetko 12.časť.. ((by Janett))

26. listopadu 2006 v 14:37 | Mrs.Kaulitz
Na druhý deň sme čakali sms-ku ale nič nechodilo a tak sme si povedali..."Však čo môže to prísť aj zajtra."...a tak sme si to vraveli aj daľšie dni. O zopár dní nás to už prestalo baviť a tak sme sa zmierili s tým, že sme prosto nevyhrali. O týždeň sme normal aj zabudli, že čakáme sms. Ako každú sobotu sme kukali telku náky hudobný program. Vtom mi zavibroval mobil na stole. Vzala som ho. Prišla mi sms s textom, že máme na uvedenú adresu poslať bloček od obchodu kde sme kupovali výrobok od Celan&Clear. Vlasne, že sme vyhrali. Ako nemá som dala mobil Romi. Keď dočítala kukla na mňa. Vtedy sme naraz zvískli. Skákali sme spievali si. Užaj sme vzali bloček a obálku napísali adresu a utekali na poštu. Tam sme odoslali list a zestou do bytovky sme skäkali ako divé. Všetci na nás pozerali či nám nešibe..:D...Keď sme došli domov Mirka z Evkou už boli dom z roboty a tak sme im všetko povedali.
,,Eví? Mirí? My vám musíme niečo povedať..:)..."
,,No čo moje?" povedala Mirka a kukala na nás.
,,No začalo to tým, že sme poslali jednu sms...." začala Romi ale ja som jej skočila do reči...
,,Prosto sme vyhrali školský pobyt v zahraničí na 1, 2, abo 3 roky...Ako budeme chcieť!" vysypala som zo seba. Mirka s Evkou na nás kukali ako na vyjavené...
,,O týždeň príde list...teda odpoveď kedy po nás prídu a všetko sa vybaví...." dokončila Romi.
,,Fu... No asi treba zavolať rodičom..." dostala zo seba Mirka.
,,No zbohom! To je v háji! Naši ma nepustia!" povedala Romi a sadla si na gauč.
,,Ale moja! Poznám si sesternicu! Mamka ťa pustí! Uvidíš..." povedala Evka Romanke.
,,Vybavíš mi to, že??? Eviiiiii..." prosila.
,,Ok...ok..ok..." povedala nakoniec Evka.
,,Supíííííšky.....!" zvískala chytila ma a skákali sme ako o dušu...
,,Hej hej! Ešte neviete či pôjde Janett..." povedala Miruška.
,,Ale Mirííí..." urobila som na ňu oči.
,,Mne to nevrav...to skôr tvojej mamke! Práve jej idem volať!" povedala a vzala mobil.
,,Gabi? Tu je Mirka.........nie nie nerobí nič zlé......."
,,Mirííí zapni reproduktooor!...." zašepkala som jej netrpezlivo...
,,nie Gabi neboj je v poriadku....."
Mirka konečne zapla reproduktor...lebo som ju stále šťuchala a ťahala za tričko..:)))...
,,Nič sa jej nestalo."
,,Tak načo potom voláš?" ozval sa z telefónu mamin hlas.
,,Vieš Gabi...Janett vyhrala aj tuto s jej kamarátkou pobyt dade v zahraničí asi na 3 roky..."
,,ČOOO???" ozvalo sa z telefónu... ,,Daj mi ju Mirka!" povedala moja mama a ja som len nasucho preglgla..........

Billova vychrtnuta ruka

26. listopadu 2006 v 13:58 | Frencien

Polske bravo

26. listopadu 2006 v 12:39 | Frencien |  x Magazines

Zadocek =D

26. listopadu 2006 v 12:38 | Frencien

Cute

26. listopadu 2006 v 12:37 | Frencien |  - Photos TH

Pitt bully 13.časť ((by Amy))

25. listopadu 2006 v 20:19 | Mrs.Kaulitz
"Máte tu návštevu, ale tak veľa ľudí sem nemôžem vpustiť. Oblečte sa a choďte za nimi." Bola som prekvapená. Vstala som z postele. Nahodila som široké gate a na pyžamo som nahodila širokú mikinu. Vlasy strapaté ako nejaký bezdomovec. Vyšla som von a kráčala ku vstupným dverám. Na chodbe bolo ticho a spoza dverí vychádzal akýsi krik. Pomaly som otvorila a ............. "Bože čo vy tu? Ako ste sa to dozvedeli? Tak rada vás vidím!" privítala som hip hopérsku skupinku chalanov, ktorý ma prišli pozrieť až z Hamburgu. "No čau, ty čaja, čo si zasa stvárala?" opýtal sa ma Josh. (Môj naj kamoš). "Neučil som ťa náhodou, že keď ideš na skate tak sa máš dívať, či pred tebou nikto nieje." A zazubil sa. "No sorry, to auto bolo také malé, že som si ho nevšimla. Inak skoro som zomrela!" pochválila som saJ. "To vieme! Kiwi nás už stihla o všetkom poinformovať, je to super baba, nechceš ju prehovoriť, aby sa pridala do našej komunity?" opýtal sa Michael. "To je len na nej, nieže ju budeš nútiť!" a buchla som do neho zasadrovanou rukou. "Au, akosi si sa namakala, máš také doosť zvláštne svaly." Začal mi stláčať sadru Michael. "To sú také kvalitné a bez cvičenia a stereoidov, chceš mať tiež také? Skoč zo strechy!" a usmiala som sa na neho. "Počuj nechceš sa učesať? Máš tam ešte nejaký ten štrk z cesty!" robila si srandu Catherine. "Nie stačí mi táto čiapka! Je to nová móda, namiesto šiltovky si daj toto. Získaš to tým istým spôsobom ako aj tie svaly." A prešla si po hlave rukou. Boli sme na izbe a ešte sme sa smiali na všelijakých veciach. "Ozaj a počul som, že tu robíš nejaký bordel s grafitmi, sa daj pozor aby ťa nechytili." Upozornil ma Josh. "Hej, je to super, som každý deň v novinách a naháňala ma aj taká partička chalanov, a nemohli ma chytiť, som proste dobrá!" a poklepala si sadrou po hrudi. "Potom nám tie grafity ukážeš a spoločne urobíme nejaké veľké piece." Zvolala Catherine. Veľmi som sa potešila, že ma prišla pozrieť stará partia. Ako si tam tak kecáme, príde Tom a pozerá na to "množstvo" ľudí, čo ma prišli pozrieť. "Jéééj Tom čau, toto je moja stará parta z Hamburgu, toto je Catherine, Josh......" všetkých som ich popredstavovala. Ihneď sa s nimi skamošil. Prečo? Boli rovnakej komunity ako on, no nie? A hip hopéri si rozumejú najlepšie. Catherine ma odtiahla nabok, chalani si to nevšimli pretože rozoberali akúsi tému, ktorý štýl grafitov práve letí v Amerike. "To je tvoj chalan?" opýtala sa nedočkavo. "No, dá sa povedať, veď vieš ako to bolo." Vysvetlila som jej okolnosti. "Je úplne super, a oblieka sa úplne super. Taký kus som dávno nevidela, kto by povedal, že v takejto dedinke sa nájdu takí cooleri." Konštatovala situáciu Catherine. "Moja milá, ak ti mám pravdu povedať, tu je ešte väčšia zberba ako v Hamburgu, ale super ľudia." A ukázala som na Toma. "Ozaj a kedy prídeš pozrieť ty nás?" svojou otázkou ma úplne prekvapila. Veď oni prišli sem, tak ja neviem čo má za problém. Tom toto začul a musel zareagovať. "No, nikde nepôjde a hlavne nie teraz! Len cez moju mŕtvolu!" vyhlásil neúprosne. "Ale no tak! Veď niesom malé dieťa! A okrem toho, musím ich občas navštíviť aj ja!" nedala som sa. "Dobre, ale v tom prípade idem s tebou! Asi by som zomrel, keby sa ti dačo stalo!" navrhol kompromis. "ÓÓ, hrdličky, dávaj pozor aby si ju nespapal!" zatiahol provokačne Josh. Tom na neho vystrúhal grimasu a začali sa "biť". Sedeli sme tam veľmi dlho a potom moja bývalá partia odišla. Ostala som tam sama s Tomom. Napadlo ma, že sme sa bozkávali iba raz a to ešte pred mojou nehodou. Dosť ma štvalo, že len raz. Keď sme teda ostali sedieť na izbe len ja a on, trochu sme sa zakecali. Ani neviem ako, ale vonku bola tma. Bola som na izbe sama. S Tomom sme sa na seba iba tak kukali. Ako sme to mali vo zvyku. "Ja sa nudím!!" zvolala som. "Čo? Počúvaj ty si z čoho? Najprv ťa prejde auto, potom skoro zomrieš a ešte sa aj nudíš? Tak to si aj na mňa moc!" a usmial sa iba kútikom úst. "Ale tu nejde o to. Poď sem, chcem ťa objať!" a kývla na neho rukou. Priskákal ako nadržaný zajačik a sadol si vedľa mňa. Veééééľmi romanticky si ma k sebe pritiahol. Ale nejako prudko, preto som neudržala rovnováhu a spadla z postele na zem. Okamžite sme sa začali rehotať. "Tak to sa už romantickejšie urobiť nedalo, že?" a s úsmevom na tvári som na neho pozrela. "Veď to bolo romantické, čo chceš? Len tá posteľ je akási malá!" buchol rukou po posteli. Vyliezla som naspäť a sadla si oproti nemu. Dala som mu len takú malú pusinku, ale premenilo sa to na dlhéhú pusu. No super! Aspoň, že ho to napadlo! Konečne nás nikto nerušil, nikto sa na nás nepozeral.......... "Amy? Čo to má byť?" začula som známy hlas za chrbtom. "Mama? Dokelu!" rýchlo sme sa od seba odlepili a obaja očerveneli. "Tak toto mi vysvetlíš neskôr. Prídem keď budeš mať viac času!" a treskla dverami. "Hmm, tak toto sme prepískli. Bude sa hnevať?" červeň, ktorú mal pred pár sekundami na tvári, pomaly začala ustupovať. "Ja neviem, ale navrhujem aby sme pokračovali. Veď odišla nie?" Tom sa zaškeril a o chvíľu sme boli na sebe opäť nalepený. Kdesi v strede bozkávania, zasa vrazila do dverí Kiwi s Billom. "To už nám nikto nedá pokoj, alebo čo?" zúril Tom. "Jéj čaute. Tak čo ako vám to ide?" opýtala som sa rýchlo. "No fajn, Bill je trochu zabrzdený, ale to nevadí!" Kiwi to povedala pred ním bez akýchkoľvek pochybností. Bill sa na ňu vražedne pozrel a začal ju štekliť. Tom sa rehotal na Kiwinej hláške a ešte potvrdzoval pravdu. "Ale on je naozaj zabrzdený! Ja nechápem, prečo ju nepobozká?" povedal mi potichu Tom. "Tak si s ním o tom pohovor. Veď Kiwi sa tiež páči, tak nieje čo riešiť!" a capla som ho po ruke. "Tak fajn, nachvíľu vás tu nechám z Kiwi osamote!" zodvihol sa a vzal Billa von za dvere. Poviem vám, boli tam dobrých 10 minút.
Asi mu to treba po lopate. Bill je dosť citlivý. "Dúfam, že ho ten brutalista nezabije. Lebo Tom je naozaj brutál!" poznamenala Kiwi. "Ozaj zajtra idem domov!" pripomenula som jej. "Konečne, a dajú ti dole aj tú vec, ten obväz?" "Asi hej, vieš ako sa teším, som totálne zaľúbená do Toma. A matka ma videla ako sa a sním bozkávam!" Kiwi to asi prekvapilo, lebo vypleštila oči, ako to len najviac išlo. "Čože? A to ako?" porozprávala som jej teda celý príbeh od návštevy hip-hopérov až po bozkávačku z Tomom. Zarazene na mňa pozrela. Chcela dačo povedať, ale v tú chvíľu vstúpil Tom s Billom. "Musím už ísť. Ešte ti zavolám!" objala ma a Bill takisto. Tom sa asi chystal nocovať, alebo čo? Keď odišli, Tom sa na mňa falošne zaškeril a jeho výraz prezrádzal: je to vyriešené. "Počuj ty tu ideš spať?" spýtala som sa začudovane. "Povedzme, že hej, nechcem aby si mi tu skolabovala!" a dal mi pusu. Bože, ja ho tak ľúbim je to ten najlepší chalan, akého som si mohla zapriať. Dlho do noci sme kecali a konečne sa bozkávali tak dlho ako to len išlo.

CZ Popcorn č.12

25. listopadu 2006 v 19:18 | Frencien |  x Magazines
Je tam....
Mega poster Toma
Clanok o Killerpilze kde hovoria že nemajú radi ked ich porovnávajú a že nikdy nebudú thak úspešný ako TH..to teda nebudú!! =D
A nakoniec krásny poster mojej Lindsay =D

Th-botky v shope

25. listopadu 2006 v 19:04 | Frencien |  - About Tokio Hotel

Screeny z videa z WMA

25. listopadu 2006 v 18:12 | Mrs.Kaulitz |  - Photos from TV
img139/3370/juicy94wmas06001al2td5.jpg
img177/1374/juicy94wmas06002sn1ax5.jpg
img177/4839/juicy94wmas06003vl2uw3.jpg
img177/8830/juicy94wmas06004ko9gj3.jpg
img329/5954/juicy94wmas06005ap6pm6.jpg
img329/6669/juicy94wmas06006hi8vz2.jpg
img329/9945/juicy94wmas06007me8wb0.jpg
img329/8830/juicy94wmas06008lt2xf2.jpg
img329/1872/juicy94wmas06009ln1ov5.jpg

Billášik =D

25. listopadu 2006 v 16:55 | Mrs.Kaulitz |  - Photos
img177/7590/beznzvuaq6.png

Ja a Bill II.13.časť..((by Barbara))

25. listopadu 2006 v 14:41 | Mrs.Kaulitz |  - Ja a Bill II.
,,Elisa?...pytam sa ta nieco....co sa stalo.....????...vysvetli mi
to....!"
....ale Bill hovorim ti, ze nic a pusti ma..nemam na teba..cas!"
Bill: ,,Ty sa hnevas???co ti je???....."
...pozrela som na neho sprostym pohladom,aby pochopil...ze co sa
deje....
Elisa: ,,Ty nevies????.....ty fakt nevies ..kto ma nechal samu v bare???
Bill: ,,.....prepac ja som zabudol,a ked som si na to spomenul isiel som
ti zavolat ale mala si vypnuty..mobilll!..takze som sa ti nemohol
dovolat..."
uppssssss,tak mi doslo ze ja som mobil vypla,pretoze mi blbol...
,,Okey,nechaj to tak pod ideme dnu.......chytila som Billa za ruku a
isli sme..."
Bola diska ale mne sa nechcelo tancovat a tak som len sedela pri
stole,spolu s Kris...chlapci isli objednat nieco na pitie...a ja s Kris
sme sa zacali rozpravat...
Kris: ,,Elisa?"
Elisa: ,,co je...co chces!?"
Kris: ,,Pod si somnou troska zatancovat.....prosim...!"
...ja som ju velmi nevnimala..,.stale som myslela na to co sa stalo pred
tyk ako som prisla do baru..och bolo to strasne...
Kris: ,,EEEELISA!!!...pocuvas ma vobec???"
Elisa: ,,Och prepac...ale nechce sa mi....som uplne unavena a
znicena...!!"
Kris:,,Elisa nieco sa stalo,si zvlastna...!?"
...no nevedela som ci jej to mam povedat...bolo to blbe,Billovi to
povedat nemozem pretoze si Mata zabil...a tak to poviem aspon jej....
Elis:,,Slub,ze to nikomu nepovies....!!!"
...Kris na mna pozrela zvlastnym sposobom....a len prikivla...
Elis: ,,Stretla som Mata a...."
...zacala som jej rozpravat....vsetko co sa stalo....
Elis: ,,....a nakoniec som mu musela slubit ze MU DAM SANCU....!"
.....v tom niekomu z ruky spadol pohar rovno za mnou,otocila som sa a
nebol tam nikto iny ako Bill...a hned mi bolo jasne ze Bill, to pocul,
moje posledne slova....

dalšie walls

25. listopadu 2006 v 14:12 | Mrs.Kaulitz





super fotomontáž

25. listopadu 2006 v 11:38 | Mrs.Kaulitz |  00 Fun