Unsere Passion...7.časť ((by Janushka))

30. května 2007 v 20:29 | Alexia |  - Unsere Passion
Už asi 2 mesiace som stále v tom istom kolotoči. Vystúpenia, rozhovory, fotenia, ide mi z toho prasknúť hlava. Niežeby mi nebolo príjemné, keď ma niekto zastaví, pretože sa chce so mnou odfotiť alebo chce podpis, je to fajn, ale je toho veľa. Školu zvládam len tak-tak, ale dá sa. Zajtra mám ísť na dobročinné vystúpenie, a ako som sa dopočula, budú tam chalani z TH, takže sa teším, že si zasa skecneme, ak bude čas.
Dnes, keď som šla po meste, takmer sa mi nepodarilo dostať do cieľa, pretože ma stále niekto zastavil pre podpis, fotku alebo niečo iné. Ale jedno stretnutie ma fakt potešilo...

,,Janka? Si to ty?"
Nejaký známy hlas. Otočím sa a za mnou stojí Andreas s kopu očakávaní, či to budem ja.
,,Andreas!!!" vykríkla som od radosti a vrhla sa mu okolo krku.
,,Dávno sme sa nevideli. Teda... Ja som ťa videl, si v každom časáku, na každom programe... Ale naživo... To bolo teda dávno..."
,,To teda bolo. Ako sa máš?"
,,Ja fajn... Snažím sa.. Počuj, nemáš chvíľku voľna? Skočili by sme na milkshake."
,,Jasné, ale bude to musieť byť taký rýchly milkshake, lebo sa ponáhľam."
,,No... Ale aspoň niečo..."
Dobre mi padlo takto si s ním po dlhom čase pokecať.
Ale aj to sa muselo skončiť. Ponáhľala som sa na skúšku kvôli zajtrajšku.
Vystúpenie dopadlo skvele. Ako som predpokladala, boli tam chalani. A samozrejme sme si skvelo pokecali. Teraz sme si už konečne vymenili aj telefónne čísla, pretože minule na to vraj zabudli. Pozvali ma do ich štúdia v Magdeburgu, aby som im robila menšiu asistenciu pri točení albumu. Povedala som im, že to nebude problém, pretože tam blízko mi býva kamarát. Chceli vedieť, ako sa volá, tak som im to povedala. Tiež im to bolo povedomé, tak sa vypytovali ,ako vyzerá, a napokon sme si zistili, že je to jeden a ten istý Andreas. Toto si s ním musím vybaviť, a Tom s Billom to vraj tiež nenechajú len tak plávať.
Takže sme sa dohodli, že prídem s Andreasom, aby sa oni nemuseli zaťažovať tým, aby ma
prišli niekam hľadať alebo aby som hľadala ja ich. A tým sme sa aj rozlúčili.
Na druhý deň ráno, keď som šla mestom, zbadala som na titulke Bildu fotku mňa a chalanov zo včerajška. Bolo tam napísané niečo v zmysle, že čo my spolu máme, že sa spolu nejako často stretávame a rozoberal, či s niekým z nich nemám nejaký ,,hlbší" vzťah. Jasné, bulvár, nafúkne aj to, čo nemusí. V tom mi volal Georg.
,,Videla si nový Bild?"
,,Áno, akurát sa naň pozerám. To sú blázni. Čo si vôbec myslia?!" rozhorčila som sa.
,,Ja už som si na takéto keci zvykol, ty si časom tiež." Ubezpečil ma.
,,Myslíš? Neviem, ťažko sa mu bude zvykať na to, že sa každý hrabe v mojom súkromí."
,,Bude, ale musíš sa s tým zmieriť. Ľudia ťa majú radi a chcú o tebe vedieť čo najviac."
,,Ale niekedy je to až nepríjemné. Teda často."
,,To je a poriadne. Ale neboj, to sa spraví."
,,Jasné, dúfam."
,,Tak končím, konečne prišli Bill s Tomom, ideme točiť."
,,Jáj, tak ich pozdrav."
,,Jasné, maj sa."
,,Aj ty."
Potom som šla na skúšku, aby sme docvičili choreografiu na ďalšie vystupko.
 


Komentáře

1 Mirusqa Mirusqa | 2. června 2007 v 15:40 | Reagovat

ach mno chuderka moya ece thake nieco nikdy nezazila.wem musi mat s toho skwely ae aj horny pocit ..ae jak powedal Georg casom si zwikne..a ja s nim suhlasim =D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama